- 29m
Zlaté dno
Skladby violončelistu Jozefa Luptáka, ktoré vznikajú v priamej inšpirácii tanečníkov, dodávajú inscenácii hlbokú emocionálnu vrstvu. Hudba sa neustále vyvíja v dialógu s pohybom, čím vytvára jedinečnú atmosféru. V inscenácii, ktorá spája tanec, hudbu a improvizáciu, sa telo tanečníka stáva orchestrálnym nástrojom, ktorý ožíva v rytme okamihu. Choreograf premieňa telo na umeleckú sochu, kde každý pohyb, každé napätie a každý detail komponuje živé dielo. V neustálej improvizácii tanečníci vytvárajú harmonický celok, ktorý sa zakaždým mení - niekedy je dramatický, inokedy zábavný, poetický alebo smutný.