Václav Havel

Václav Havel (5. októbra 1936 Praha – 18. decembra 2011 Hrádeček) bol dramatik, esejista, disident, neskôr politik a štátnik. Bol posledným prezidentom Česko-Slovenska a prvým českým prezidentom. Vyrastal v známej pražskej intelektuálnej rodine, spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Z kádrových dôvodov ho neprijali na žiadnu z vysokých škôl humanitného smeru, a preto sa rozhodol krátko študovať na technickej škole. Po návrate z povinnej vojenskej služby pracoval ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí, kde uviedli aj jeho prvé texty, napríklad Záhradná slávnosť (1963). Václav Havel ako spisovateľ v 60. rokoch napísal tiež hry Vyrozumenie a Sťažená možnosť sústredenia. Po potlačení Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy vystupoval proti politickej represii, bol jedným zo zakladateľov Charty 77 a petície Niekoľko viet. Viedol samizdat. Za svoje občianske postoje bol trikrát uväznený a vo väzení strávil takmer päť rokov (písal odtiaľ Listy Olge). Počas nežnej revolúcie sa stal hlavným vodcom Občianskeho fóra, za ktoré ho v roku 1989 zvolili za prezidenta. V roku 1993 sa potom stal prvým prezidentom samostatnej Českej republiky. Za svoje literárne dielo a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv získal Václav Havel množstvo štátnych vyznamenaní a medzinárodných cien. Jeho manželkou bola Olga Havlová, neskôr Dagmar Havlová. Zomrel po ťažkých chorobách 18. decembra 2011.