Václav Havel

Václav Havel (5. októbra 1936 – 18. decembra 2011) bol český dramatik, disident a politik. Zapísal sa do histórie ako posledný prezident Československa a prvý prezident samostatnej Českej republiky. Vyrastal v pražskej intelektuálnej rodine, avšak z kádrových dôvodov nesmel študovať humanitné odbory. Po vojne pracoval ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí. Tam boli uvedené jeho prvé texty, vrátane slávnej Záhradnej slávnosti (1963). V 60. rokoch napísal tiež oceňované hry Vyrozumenie a Sťažená možnosť sústredenia. Po auguste 1968 aktívne vystupoval proti represii komunistického režimu. Stal sa jedným zo zakladateľov Charty 77, stál za petíciou Niekoľko viet a podieľal sa na vydávaní samizdatu. Za svoje občianske postoje bol trikrát uväznený a za mrežami strávil takmer päť rokov. Z tohto obdobia pochádza jeho známe filozofické dielo Listy Oľge. Počas nežnej revolúcie v novembri 1989 sa stal vedúcou osobnosťou Občianskeho fóra a v decembri bol zvolený za československého prezidenta. V roku 1993 sa následne stal prvým prezidentom novovzniknutej ČR. Jeho prvou manželkou bola Olga Havlová, neskôr sa oženil s herečkou Dagmar Veškrnovou. Za literárne dielo a boj za ľudské práva získal rad štátnych aj medzinárodných vyznamenaní. Zomrel po dlhých zdravotných ťažkostiach.