Miroslav Krobot

Po štúdiu na brnianskej JAMU (1974) nastúpil v roku 1975 do Západočeského divadla v Chebe, neskôr prešiel do DVÚ v Hradci Králové a v roku 1984 do pražského Realistického divadla. Tam sa po prvýkrát pracovne stretol s Ivanom Trojanom pri réžii inscenácie Merlin aneb Pustá zem, za ktorú získal v roku 1988 Cenu Českého literárneho fondu (prvýkrát už v roku 1985 za inscenáciu Čáry na dlani). V roku 1990 sa Miroslav Krobot stal kmeňovým režisérom Národného divadla, kde okrem iného naštudoval vlastnú dramatizáciu románu bratov Mrštíkovcov Rok na vsi, za ktorú v roku 1993 získal Cenu Alfréda Radoka. Od roku 1996 pôsobil ako umelecký šéf Dejvického divadla, kam priviedol celý svoj absolventský ročník Katedry alternatívneho a bábkového divadla na DAMU. Ten sa stal základom nového divadelného súboru, ktorý do DD preniesol svoje absolventské inscenácie, napríklad muzikál Kennedyho deti (Ó, milý Buddho!), ktorý sa dočkal viac než sto repríz. Prvou réžiou priamo pre Dejvické divadlo bola adaptácia poviedok E. A. Poea Utišujúca metóda. V roku 2001 ho obsadil Petr Zelenka do roly Otca v Príbehoch obyčajného šialenstva, za ktorú získal Cenu A. Radoka v kategórii Talent roka. Za tú istú rolu vo filmovej adaptácii dostal v roku 2005 Českého leva. Diváci ho mohli vidieť aj v ďalších filmoch, napríklad Účastníci zájazdu, Vidiecky učiteľ, Muž z Londýna, Tajnosti, Dom, Alois Nebel, V tieni, Horiaci ker, Okresný prebor, Revival a ďalších.